Výskum a ochrana dravcov a sov

Dravce

Dravé vtáky sa vyskytujú všade, kde majú dostatok potravy. Mnohé patria medzi majstrov v plachtení, dokážu krúžiť vo vzostupných prúdoch bez jediného mávnutia krídla, sú medzi nimi aj prepadoví stíhači, ktorí napádajú a stíhajú korisť zo zálohy a dosahujú neuveriteľné zrýchlenie.

Orol skalný (Aquila chrysaetos)

Silueta orla skalného neodmysliteľne patrí na oblohu Tatier. Orol sa dožíva pomerne vysokého veku (až 80 rokov). Mladé orly majú belavú škvrnu na spodnej strane krídel a belavý chvost s tmavým koncom. Samica je obyčajne väčšia ako samec. Dvorenie samca sa prejavuje svadobnými letmi, ktoré sú v polovici marca. Páry sú trvalé. U orla je typický kainizmus. Znamená to, že z dvoch mláďat prežije len jedno – silnejšie zabije alebo vyhodí z hniezda to slabšie. Zdá sa to byť kruté, ale jedine tento spôsob umožňuje, aby v prírode prežil silnejší a životaschopnejší jedinec. Populácia orla skalného v TANAP-e je stabilizovaná, no jeho súčasná početnosť je výsledkom dlhodobých ochranárskych aktivít.

Orol krikľavý (Aquila pomarina)

V tatranskej oblasti hniezdi predovšetkým v predhorí a v okolí riek a potokov. Na rozdiel od orla skalného niekedy vyvedie aj dve mláďatá. Svoju korisť na hniezdo nenosí v pazúroch, ako orol skalný, ale v zobáku. Hniezdo si stavia na stromoch. Je to sťahovavý druh, jeho zimoviská sú v Prednej Ázií až po Irak, v Egypte a vo východnej a južnej Afrike. Na území TANAP-u evidujeme 14 hniezd.

Sokol myšiar (Falco tinnunculus)

Je známy aj pod názvom pustovka. Po myšiakovi lesnom je to náš najpočetnejší dravec. V TANAP-e sa vyskytuje až do nadmorskej výšky 2300 metrov, kde v hniezdnom období obýva skalné biotopy. Sokol myšiar je stály aj sťahovavý. Je to veľmi prispôsobivý vták. Loví predovšetkým v otvorených biotopoch. V miestach, kde dochádza ku gradácií niektorých druhov hlodavcov výrazne prispieva k redukcii ich početnosti.

Sokol lastovičiar (Falco subbuteo)

Je podobný sokolovi sťahovavému. V tatranskej oblasti je pomerne vzácny, obýva tu lesné okraje v predhorí. Vlastné hniezdo si nestavia, ale využíva staré hniezda iných vtákov na stromoch.

Jastrab lesný (Accipiter gentilis)

V apríli si jastraby lesné stavajú hniezdo v korunách stromov, do ktorého znášajú 3 až 5 vajec. Je prispôsobený hlavne na lov v lesoch, pretože má relatívne krátke krídla a dlhý chvost. Jeho hlavnou potravou sú vtáky veľkosti holuba, no loví aj rôzne krkavcovité vtáky a spevavce.

Jastrab krahulec (Accipiter nisus)

Krahulec hniezdi aj vo vyšších horských polohách. Hniezdiť začína koncom mája, hniezdo si najčastejšie stavia na ihličnatých drevinách. Znáška pozostáva najčastejšie z piatich vajec. Jeho početnosť mierne stúpa v zimnom období, pretože do tatranskej oblasti prilietajú aj severské populácie tohto druhu. Loví prevažne lesné vtáky veľkosti sýkorky až drozda.

Myšiak lesný (Buteo buteo)

Je to náš najpočetnejší dravec. Hniezdo si stavia v korunách stromov. Počet vajec závisí od množstva a kvality potravy, najčastejšie samica znesie 2 až 3 vajcia. Sedia na nich striedavo obaja partneri. V zimných mesiacoch sa často koncentruje na poliach a v predhorí Tatier, kde graduje jeho hlavná potrava – hraboše. V hniezdnom období však loví aj jašterice, hady, žaby a hmyz.

Sovy

Sovy svojou prítomnosťou a hlasovými prejavmi nielenže dotvárajú neopakovateľné scenérie nočného sveta, ale v prírode majú tiež svoje nezastupiteľné miesto. Patria medzi vrcholových predátorov. Ich početnosť a druhová pestrosť je jedným z ukazovateľov prírodnej zachovalosti územia.

Výr skalný (Bubo bubo)

Je najväčšia európska sova. V tatranskej oblasti je vzácna. Výr je viazaný na skalné bralá a výstupky, no zahniezdi aj na zemi pod vývratmi, medzi koreňovými nábehmi alebo v hniezdach dravcov. Je silne viazaný na svoje hniezdisko. Mláďatá vyliezajú z hniezda už vo veku 20 dní a pešo sa vydávajú na potulky po blízkom okolí, a to oveľa skôr ako sa naučia lietať. Výr loví za súmraku, živí sa cicavcami do veľkosti zajaca a vtákmi.

Sova dlhochvostá (Strix uralensis)

Jej domovom sú ihličnaté a zmiešané lesy s výskytom starých stromov. Hniezdi na vrcholkoch zlomených kmeňov, v starých hniezdach dravcov, ale obsadí aj búdky. Hniezdo si veľmi intenzívne bráni, pričom útočí aj na človeka. Potravu tvoria najmä drobné hlodavce. Hniezdenie a veľkosť znášky záleží od potravnej ponuky. V rokoch gradácie hlodavcov z hniezda vyletí 4 až 5 mláďat, v rokoch s nedostatkom potravy niektoré páry hniezdenie vynechávajú.

Myšiarka ušatá (Asio otus)

Je to stredne veľká sova, je stála až prelietavá, v zime sa môže koncentrovať do kŕdľov. Hniezdi predovšetkým v opustených hniezdach dravcov a krkavcovitých vtákov. V jej potrave prevládajú hraboše významnejšie ako pri iných sovách.

Sova lesná (Strix aluco)

V tatranskej oblasti je jej početnosť o niečo nižšia ako na ostatnom území Slovenska, pretože je viac viazaná na listnaté a zmiešané lesy. Je stála, hniezdi v dutinách stromov, no veľmi vzácne aj v opustených hniezdach dravcov. Okrem hlodavcov jej potravnú zložku tvoria aj rôzne lesné spevavce, konzumuje však aj hmyz.

Kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum)

Spoločne s kuvikom kapcavým (Aegolius funereus) patria medzi naše najmenšie a v ihličnatých lesoch TANAP-u aj najrozšírenejšie sovy. Premnožením podkôrneho hmyzu stúpla aj ich početnosť, pretože nachádzajú dostatok potravy (hlodavcov a drobných spevavcov) a úkrytov (hniezdísk) v dutinách, ktoré urobili ďatle.

Výskum a ochrana dravcov a sov

Početnosť jednotlivých druhov dravcov a sov negatívne ovplyvňuje viacero faktorov:
• vykrádanie hniezd vyberaním vajec a nedospelých vtákov
• strieľanie a likvidácia prostredníctvom otrávených návnad
• lesné hospodárenie, predovšetkým výruby hniezdnych stromov a ťažba v čase hniezdenia
• zmeny v užívaní a obhospodarovaní lúk, pasienkov a poľnohospodárskej pôdy, ktoré zapríčiňujú znižovanie stavov v minulosti tak bežných druhov ako zajac, jarabica alebo tetrov hoľniak
• kolízie s vedením vysokého napätia (stĺpy 22 kV)
Pre zachovanie a zlepšenie populačnej dynamiky dravcov a sov prispieva predovšetkým aktívna ochrana. Jedná sa hlavne o elimináciu prirodzených negatívnych faktorov, výskum kontaminácie potravy a znášok, záchrana slabších mláďat (hlavne u orla skalného), odbery krvných vzoriek na genetickú DNA analýzu, rehabilitácia hendikepovaných a poranených jedincov, zakladanie hniezdnych a úkrytových búdok pre sovy, montáž hrebeňových zábran na nezabezpečených stĺpoch vysokého napätia a pod. Okrem aktívnej ochrany je tiež dôležitý monitoring, označovanie krúžkami a mikročipmi, lokalizácia hniezd v čase hniezdenia a v neposlednom rade aj propagácia a envirovýchova.

Rehabilitačná stanica Správy TANAP-u v Liptovskom Mikuláši

Stanica slúži na krátkodobú rehabilitáciu hendikepovaných a poranených vtákov. Jej maximálna kapacita je 3 až 5 jedincov (v závislosti od druhu).

Kontakt:
pevná linka: 044/5524557,
mobil:
0917631109 (RNDr. Kacerová),
0917631114 (Ing. Lenko),
e-mail:
viera.kacerova@sopsr.sk,
pavol.lenko@sopsr.sk